Poď si nôtiť s Leonardom
privri oči a vnímaj
zabudni na svet, len snívaj.
Nechaj ho, nech pôsobí...
“So long, Marianne“
a plač a smej sa a plač a smej sa
v tejto chvíli padá hviezda.
Nechaj ho, nech pôsobí...
“So long, Marienne“
a padaj a lietaj a padaj a lietaj
v šere noci sa zmietaj.
Nechaj ho nech pôsobí...
Momentálne počúvam a čítam Leonarda Cohena viac ako inokedy a už aj chápem viac ako inokedy, že fázy života si vyžadujú svoje obete. Fázy sú Provokatérky pracujúce pre Život, s ktorými sa treba pasovať v jednotlivých súbojoch, aby sme pochopili ich stratégiu. A ten chlapík Leonard je podľa mňa fajn. Jeden z tých, ktorý tiež museli pochopiť stratégiu mnohých Provokatérok.Možno nepochopil úplne všetko a možno aj keď občas vybočil z prúdu, je stále tu a o všetkých tých Provokatérkach pána Života spieva a hrá na gitare. Niekedy večer len tak privriem oči a predstavím si niečo krásne. Zaleje ma pocit šťastia, ale ešte stále to nie je také, že ma chce udusiť.
Po chvíli sa pri mne zastaví bohyňa noci Nyx a pozve ma ďalej...