Leonard C.

Autor: Iveta Dzureňová | 10.1.2011 o 23:16 | (upravené 6.3.2011 o 20:31) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  264x

Chcem byť šťastná. Nielen tak poeticky, ale aj tak realisticky. Chcem častejšie zažívať ten pocit šťastia. Ako keď kvitne jar a vy máte pocit, že sa z tej krásy udusíte. Chcem, aby ma šťastie dusilo. Chcem, aby so mnou šťastie zachádzalo do extrému. Chcem si na tom dať záležať.

Poď si nôtiť s Leonardom

privri oči a vnímaj

zabudni na svet, len snívaj.

Nechaj ho, nech pôsobí...

“So long, Marianne“

a plač a smej sa a plač a smej sa

v tejto chvíli padá hviezda.

Nechaj ho, nech pôsobí...

“So long, Marienne“

a padaj a lietaj a padaj a lietaj

v šere noci sa zmietaj.

Nechaj ho nech pôsobí...

 

Momentálne počúvam a čítam Leonarda Cohena viac ako inokedy a už aj chápem viac ako inokedy, že fázy života si vyžadujú svoje obete. Fázy sú Provokatérky pracujúce pre Život, s ktorými sa treba pasovať v jednotlivých súbojoch, aby sme pochopili ich stratégiu. A ten chlapík Leonard je podľa mňa fajn. Jeden z tých, ktorý tiež museli pochopiť stratégiu mnohých Provokatérok.Možno nepochopil úplne všetko a možno aj keď občas vybočil z prúdu, je stále tu a o všetkých tých Provokatérkach pána Života spieva a hrá na gitare. Niekedy večer len tak privriem oči a predstavím si niečo krásne. Zaleje ma pocit šťastia, ale ešte stále to nie je také, že ma chce udusiť.

Po chvíli sa pri mne zastaví bohyňa noci Nyx a pozve ma ďalej...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.


Už ste čítali?