Mám jednoducho rada ten pocit, keď si niečo prečítam a čosi vo mne podskočí. Ako keď hodíte gumovú loptičku a ona vyskočí do výšky a postupne znižuje svoju intenzitu až doskáče úplne. Vo mne to skáče podobne a keď sa to konečne zastaví, tak začnem premýšľať. O pravdovravnosti citátu už uvažovať nemusím, pretože to je práve TO, čo ma na ňom upútalo. Uvažujem skôr nad tým, ako veľmi sa tento citát dotýka mňa.
Ako prvá ma napadla moja truhlička, ktorú si schovávam doma pod posteľou. Je taká farebná, troška poodieraná kvôli neduhom času, ale stále mi poctivo slúži. Schováva mi všetko, čo si do nej uložím. Zväčša sú to pekné myšlienky. Takže by sa dalo povedať, že si ich schovávam pre ich krásu. Presne tak, ako macochy z rozprávok schovávali svoje krásne nevlastné dcéry. A k čomu to vlastne bolo dobré? Ach, no samozrejme! Aby ostali poctivé pre svojho budúceho princa.
Moje myšlienky poctivosť nemajú, takže by sa dalo povedať, že čakajú len na tú správnu chvíľu. A tú správnu chvíľu im určujem ja, macocha. A ja som teda poriadna macocha!
Človek je taká rasa, že toho veľa narozpráva. A rozpráva a rozpráva a medzi tým ako rozpráva mu čin utečie. Tak sa chytí niečoho iného a rozpráva a rozpráva a medzi tým mu utečie ďalší čin. A tak to ide stále dookola. Ja som skôr tá odnož človečenstva, ktorá o čine nerozpráva, skôr si ho schováva a tuho o ňom uvažuje. A schováva a uvažuje a schováva a uvažuje a stále čaká na vhodnú chvíľu. Som však rada aspoň za jedinú vec. Len tak ľahko čin utiecť nenechám. Jedine v tom prípade, keď sa moja truhlička preplní, urobím kompromis. Takže asi nie som rada, lebo v postate aj tak utečie...
Tak, Vážení, a takto vyzerá moje uvažovanie po tom, ako vo mne dohopká skákajúca loptička. Len málokedy dospejem k nejakému odvážnemu záveru. Skôr nechám túto moju vnútornú konverzáciu otvorenú a priebežne sa k nej vraciam.
Tento citát, myšlienka, príp. veta, neviem, nazvite si to ako chcete, vo mne zarezonoval trocha viac, ako možno bolo nutné. Naozaj. S noblesnosťou zapasoval do obdobia, v ktorom sa práve nachádza. Narobil šarapatu, ale oprávnenú.
Poďme teda myšlienky spájať s činmi! Ja práve v tejto chvíli vyťahujem z pod postele moju poodieranú truhličku...
